Produkcia mlieka na Slovensku naďalej klesá. Hoci sa našim prvovýrobcom mlieka neustále darí zvyšovať množstvo mlieka, ktoré nadoja od jednej dojnice, problémom sú naďalej klesajúce počty zvierat. Medziročne sa počet mliečnych kráv znížil o 4 tisíc kusov. Aj keď pre laika zrejme nejde o veľké číslo, v praxi môžeme výpadok produkcie mlieka prirovnať k tomu, že krajské mestá Prešov a Nitra by zostali úplne bez mlieka a mliečnych výrobkov. Uvedený počet dojníc, o ktoré Slovensko vlani prišlo, totiž vyprodukuje mlieko pre 170 tisíc obyvateľov.
Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. Od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiadajú okamžitú finančnú pomoc.
„Požadujeme mimoriadnu jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur. Ďalej požadujeme navýšenie štátnej pomoci v súvislosti s dotačným titulom Zelená nafta. Posledná požiadavka súvisí s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou 2023 - 2027. Požadujeme, aby v tomto období dosiahla výška podpory pre všetky kategórie mliečneho dobytka 500 eur na veľkú dobytčiu jednotku,“ vymenúva Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Zložitú situáciu, do ktorej sa sektor prvovýroby mlieka dostal, odprezentovali zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka už aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Kameňom úrazu pre sektor sú dlhodobé problémy, ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V roku 2021 sa situácia ešte zhoršila a výhľad na zmenu nepriniesli ani prvé dni nového roka 2022. Dôvodom je enormný nárast vstupov najmä cien rastlinných komodít a krmív nakupovaných na zahraničných trhoch, ako aj cien energií.
„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan vyjadril pochopenie pre naše problémy a pri našej zásadnej požiadavke na mimoriadnu pomoc vo výške 35 miliónov eur prisľúbil, že počas 2-3 týždňov preverí možnosti tohto nadrezortného rozhodnutia,“ informuje Alexander Pastorek.
Predstavitelia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka veria, že sľub bol daný s plnou vážnosťou a nezostane len pri slovách. Znižovanie počtu dojníc má vplyv aj na fungovanie mliekarní, ktoré sa obávajú nedostatku základnej výrobnej suroviny z domácich zdrojov.
„Ďalší pokles výroby surového kravského mlieka už priamo ohrozuje aj mliekarne, ktoré mlieko spracovávajú na mliečne výrobky. Naši členovia vyjadrujú obavy o nedostatok domácej suroviny, ktorý z dôvodu poklesu stavov dojníc nastal. Mliekarne v ostatných mesiacoch upravovali ceny pre prvovýrobcov mlieka smerom nahor. Naša cenotvorba je však priamo podmienená tým, za čo je obchod ochotný naše výrobky kúpiť. Spracovatelia nemôžu suplovať úlohu štátu v podpore rezortu na úroveň, ktorá je obvyklá v okolitých štátoch,“ hovorí Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Slovenská prvovýroba mlieka upozorňuje, že bez mimoriadnej podpory nedokáže garantovať udržanie súčasného stavu produkcie surového kravského mlieka a zamestnanosti. V prvovýrobe mlieka pracuje desaťtisíc ľudí, ktorí sú dnes priamo závislí od toho, či sa štát rozhodne zachovať ich pracovné miesta. Ani v európskych štátoch to nie je inak. Rozdiel je len v tom, ako si jednotlivé členské štáty EÚ cenia výrobu mlieka a v akom rozsahu ju podporujú.
„Roky platíme odvody, dane, prispievame k sociálnemu zmieru na vidieku a dnes potrebujeme pomocnú ruku od štátu. Ak ju nedostaneme, slovenské mliečne výrobky z pultov našich obchodných reťazcov zmiznú. Zostanú tam produkty zahraničné, ktoré sem cestujú stovky a možno aj tisícky kilometrov. V ich cene budeme platiť farmárov a mliekarov z Českej republiky, Nemecka, Poľska či z Holandska, a budeme potravinovo závislí na ich ochote a schopnosti nás nimi zásobovať. Chceme to?“ uzatvára Milan Halmeš, podpredseda SZPM a chovateľ dojníc z okresu Levice.
V Bratislave, 17.1.2022
