Preloader
Top

Sektor prvovýroby mlieka potrebuje investície, nie ďalšie náklady. Tlačová správa

Investičný dlh slovenskej prvovýroby mlieka je obrovský, informujú domáci producenti. Tí upozorňujú, že namiesto podpory efektívnosti výroby prichádzajú ďalšie návrhy, ktoré môžu ešte výrazne zhoršiť situáciu v domácej produkcii surového kravského mlieka.

„Až tri štvrtiny všetkých maštalí, v ktorých chovajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka hovädzí dobytok, pochádza z obdobia od roku 1950 do roku 1990. Mnohé z nich majú teda až 70 rokov. Vek ustajňovacích priestorov sa podpisuje nielen pod ich technickým stavom, ale hlavne ovplyvňuje životné podmienky zvierat, čo priamo súvisí aj s ich úžitkovosťou. So starými maštaľami a technológiami nevieme konkurovať našim európskym kolegom,“ vysvetlil Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Na mnohých hospodárskych dvoroch je na prvý pohľad viditeľný obrovský investičný dlh, ktorý z dôvodu chýbajúcich finančných zdrojov narastá. Dotýka sa to najmä stavieb, ale zastarané sú aj objekty pre dojaciu techniku, dojacie zariadenia alebo kŕmne technológie.

„Sektor prvovýroby mlieka má za sebou niekoľko kríz, z ktorých sa spamätáva pomerne ťažko. Nie je to tak dávno, čo sme zažehnali ostatnú mliečnu krízu, počas ktorej sa počet chovateľov, aj zvierat, výrazne znížil. Aj v súčasnosti, pri rastúcich nákladoch na energie, dezinfekciu aj mzdy, je výroba mlieka pre väčšinu chovateľov stratová,“ pripomína Alexander Pastorek.

Podľa analýzy Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, dosahuje potreba investícií na zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského sektoru prvovýroby mlieka objem zhruba 300 miliónov eur. Tieto prostriedky by pokryli náklady na ustajňovacie priestory, objekty pre dojacie technológie, vybavenie dojární, kŕmne technológie či stavby na skladovanie krmív a krmovín.

„Chovatelia hovädzieho dobytka peniaze v minulých rokoch na modernizáciu maštalí a technológií nemali, a bohužiaľ, nemajú ich dodnes. Treba pripomenúť, že medzi rokmi 2014 a 2020 sme sa dočkali len jedinej výzvy na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov z európskych zdrojov,“ dodal Alexander Pastorek.

Na európske prostriedky na obnovu infraštruktúry čakajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka už pomerne dlho. Namiesto nich sa dočkali mnohých nových povinností aj nákladov. Tým ďalším by sa v najbližšej dobe mala stať aj nová povinnosť, ktorú plánuje zaviesť ministerstvo životného prostredia prostredníctvom novely vyhlášky č. 200/2018 Z. z.. Podľa nej má dôjsť k povinnému prestrešeniu hnojísk. To so sebou prinesie ďalšie náklady, na ktoré prvovýrobcovia nemajú peniaze.

„Je viac než jasné, že ak by uvedená vyhláška vstúpila do platnosti, zlikvidovala by aj tých posledných prvovýrobcov mlieka. Ide pritom o povinnosť, ktorú nemajú chovatelia v iných krajinách Európskej únie. Ide o krok, ktorý chce vláda Slovenskej republiky spraviť nad rámec európskej legislatívy. Je to tiež ďalší krok, ktorý stavia slovenských prvovýrobcov mlieka do nevýhody oproti zahraničným chovateľom. Naše straty sa tak oproti nim ešte prehĺbia, čím sa zhorší aj naša konkurencieschopnosť oproti zahraničnému mlieku,“ vysvetlil Alexander Pastorek.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto žiada vládu Slovenskej republiky, aby namiesto hádzania polien pod nohy slovenských chovateľov podala pomocnú ruku aj v podobe možnosti čerpať peniaze na investície do infraštruktúry. Takáto výzva je medzi chovateľmi očakávaná. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto verí, že sa pri jej vyhlásení nezabudne ani na chovateľov dojníc, ktorí aj v období pandémie za dodržania prísnych hygienických podmienok produkujú mlieko, ktoré sa spracováva hlavne pre spotrebiteľov slovenského trhu.

V Bratislave, 5.11.2020


Priestor na prezentáciu spoločností
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce

Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce
Ponuka spolupráce